'Zahraniční tajomníci sú buď nudní, alebo nebezpeční.'
Je to línia, ktorú rád používa bývalý minister zahraničných vecí Sir Malcolm Rifkind – najmä proti Borisovi Johnsonovi, vo svetle jeho komentárov o Saudskej Arábii. Ale pri rozhovore so sirom Malcolmom je ťažké s ním súhlasiť. Rozhodne nie je nebezpečný – a ani nebol počas svojho krátkeho, no väčšinou pokojného pôsobenia vo funkcii ministra zahraničných vecí.
Ale ani 70-ročný konzervatívny politik nie je nudný. Nebol to len Boris Johnson, kto sa stal obeťou hnevu Sira Malcolma od jeho odchodu z parlamentu v roku 2015. Minulý rok, keď nevedel, že jeho mikrofón je naživo, bol prichytený, ako Kennethovi Clarkovi povedal, že „Je mi jedno, kto vyhrá [ neúspešné voľby do vedenia konzervatívcov], pokiaľ bude Gove tretí.“ Možno už nie je poslancom, ale to neznamená, že sa Rifkind vyhýba kontroverzii. V skutočnosti je to presne naopak.
City Mill sa stretáva so Sirom Malcolmom Rifkindom
Svedčí o tom jeho vystúpenie na diskusii o Únii, na ktorú bol pozvaný vystúpiť na tému americkej hegemónie. Vyhlasuje, že je „nervózny a znepokojený“ prezidentským úradom Donalda Trumpa. Západ na čele s Amerikou bol po rozpade Sovietskeho zväzu „triumfalistický“. A čo je najdôležitejšie, nebojí sa vyhlásiť svoju nedôveru voči Rusku a Číne. „Dokonca aj prezident ako Trump,“ hovorí, „je menej znepokojujúci ako hegemónna mocnosť, akou je Rusko.
Ale Sir Malcolm nie je dogmatický doktrinár. V skutočnosti, keď sa s ním rozprávame, získame veľmi silný pocit, že je to človek, ktorý sa riadi skôr pragmatizmom než veľkými ideológiami – v skutočnosti sa jeho nedávne memoáre nazývali „Sila a pragmatizmus“, čo je názov, ktorý zároveň slúži ako stručný opis jeho politického kariéra. S citom mi hovorí, že ‚najnebezpečnejšími obdobiami v histórii dvadsiateho storočia... boli, keď sa dostali k moci s vypracovanou ideológiou, o ktorej si mysleli, že dokáže vyriešiť všetky problémy sveta.‘
Keď ho počúvam, je ťažké si predstaviť, že má na mysli konkrétnu oranžovú televíznu hviezdu, ktorá sa stala prezidentom. Ale napodiv si Rifkind nemyslí, že Trump sa pozerá na svet cez optiku dogiem – aspoň pokiaľ ide o zahraničnú politiku. Keď sa ho pýtam, či už dokáže odhaliť koherentnú ‚Trumpovu doktrínu‘, odpovie, že ‚jediná vec, ktorú nemá, pokiaľ môžeme povedať, je ideológia. A v niektorých ohľadoch ma to upokojuje.“
Pre Sira Malcolma bude Trumpov relatívny nedostatok skúseností v oblasti zahraničných vecí s najväčšou pravdepodobnosťou znamenať, že ho budú viesť muži ako generál James Mattis (Trumpova voľba na ministra obrany) alebo Rex Tillerson (budúci minister zahraničných vecí) – „vysoko kvalifikovaní“. ľudí“, podľa jeho slov. Jeho pocity sú však o niečo menej vrúcne, pokiaľ ide o iné postavy v Trumpovej administratíve, o ktorých hovorí ako o „veľmi riskantných ľuďoch“.
Verili by ste tomuto mužovi, že bude vodcom slobodného sveta?
Hoci Rifkind má za sebou zahraničné záležitosti, stále sa živí zaujíma o domácu politiku. Napokon, práve jemu Kenneth Clarke (v rámci toho istého rozhovoru spomenutého vyššie) povedal, že Theresa Mayová bola ‚sakra ťažká žena‘. Myslí si teda, že ten správny kandidát sa nakoniec stal lídrom konzervatívcov? „Theresa Mayová bola zďaleka najlepšou osobou, ktorá sa ujala tejto práce,“ argumentuje – neprekvapivo, keď vezmeme do úvahy jeho žieravé zastavenie Govea a Johnsona. Zachádza až tak ďaleko, že naznačuje, že ‚akýkoľvek z ostatných kandidátov by bol naším Trumpovým momentom‘. Mená nemenuje, no jeho úľava, že Mayová nakoniec zvíťazila, je jasná – ‚vďaka Bohu, že sa ujala dospelá osoba‘.
Podporuje doterajší rekord premiérky v úrade – poznamenáva, že o Európe hovorí „veľmi to isté“ ako ona, a uznáva, že od hlasovania v referende sa nachádza v ťažkej pozícii. Poznamenáva však, že „urobila sa veľká chyba, keď sa nepovedalo, že spustenie článku 50... sa malo najskôr prerokovať v parlamente.“ Celkovo sa však zdá, že doterajšie premiérovanie Mayovej je pozitívne, keď ju opísal ako „veľmi pôsobivú“.
Myslí si však, že to povedie k zmene bohatstva konzervatívcov severne od Hadriánovho valu? Sir Malcolm je napokon to vzácne plemeno – škótsky konzervatívec. V tomto, ako v mnohých iných veciach, znie opatrne optimisticky. „Škótski konzervatívci sú teraz hlavnou opozíciou [v Škótsku]...v Škótsku je najmenej 30 – 40 % ľudí, ktorí chcú umiernenú stredopravú stranu.“ Keďže UKIP je v Škótsku väčšinou irelevantná, liberálni demokrati sa stále zotavujú po svojom implózia v roku 2015 a Corbynovo labouristov sužovaná schizmami – Rifkind ich odmieta ako „nevoliteľných“ – vyhliadky toryov v Škótsku vyzerajú jasne. Sir Malcolm chváli najmä Ruth Davidsonovú, vodkyňu toryov severne od hranice; je to ‚veľmi charizmatická, pôsobivá a atraktívna kandidátka‘.
Sir Malcolm sa dostáva do rozmachu v Únii. Poďakovanie: Freddie Dyke
So štyrmi desaťročiami parlamentných skúseností je ťah a odvrátenie diskusie o Únii starým klobúkom pre Sira Malcolma. Napriek tomu, že je v opozícii voči návrhu nápadne úprimný, je prívetivo geniálny – v jednom momente sa usmieva aj notoricky zarytý Peter Hitchens. Rifkind je predstaviteľom dnes už väčšinou zmiznutého plemena politikov – pragmatických umiernených – ktorí verili v budovanie konsenzu v otázke rozdelenia.
Keď sa človek pozrie na Trumpov a Le Pens, ktoré ich nahrádzajú, je ťažké necítiť sa trochu nostalgicky.
